KAZANSKÁ IKONA MATKY BOŽEJ

Pod ochranou Kráľovnej nebies v roku 1552 kazanská provincia bola pričlenená

k Rusku. V tom čase bol cárom Ján IV. s prezývkou Hrozný. V Kazani sa Prečistá Panna Mária viackrát zjavila 10-ročnej Matrone s prosbou oznámiť arcibiskupovi a vedeniu mesta, aby na mieste kde bol požiar, vyhľadali ikonu. Slovám tohto dievčatka nevenovali pozornosť, ale za pomoci jej matky vykopali zo zeme zázračný obraz 8. júla 1579. Po rozhodnutí arcibiskupa Jeremiáša kňaz nikolského chrámu, budúci patriarcha Jermogen, slúžiac krížovú cestu, na rukách zaniesol túto ikonu do svojho chrámu. Po ukončení molebenu bola ikona prinesená do kazanskej cerkvi Zvestovania Panny Márie. Nespočetné zjavenia sa začali od uzdravenia dvoch slepcov. Všetky záznamy boli v tom istom roku odovzdané cárovi Ivanovi IV. Hroznému. On z rozhodnutia svojej vlády dal príkaz postaviť veľký chrám na oslavu kazanskej Božej Matky a taktiež vystavať ženský kláštor, v ktorom prijali „postriženie“ Matrona i jej matka. V roku 1594 Jermogen, vtedy už arcibiskup kazanský, napísal: „O zvesti a zázraky Presvätej Bohorodičky“. V čase, keď Rusko zaujali Poliaci a na najvyšší úrad chceli dosadiť svojho človeka, celý národ sa modlil za záchranu Ruska a jeho zeme. Poľské vojská, nachádzajúce sa v Moskve, mali za prvoradú úlohu obsadiť moskovský Kremeľ. Ruské vojsko sa tri dni postilo a modlilo

k Panne Márii. Mária vyslyšala ich modlitby. V tom čase v Kremli zomieral od hladu arcibiskup Arsenij. V noci 22. októbra sa biskupovi zjavil vo sne prepodobný Sergej Radonežský a povedal mu: „Arcibiskup Arsenij, naše modlitby sú vyslyšané, zajtra Rusko bude slobodné a spasené v našich rukách“. Túto radostnú správu oznámil vojsku, sám arcibiskup privolávajúc na pomoc Matku Božiu. Ba na pamiatku tejto udalosti cár Michal prikázal zasvätiť ctenie kazanskej ikony s veľkými slovami, modlitbami, krížovej cesty a to 8. júla a 22. októbra každého roku. Kazanskú ikonu Matky Božej kňaz Demeter Požarský umiestnil vo svojom chráme, ktorý bol a je zasvätený Panne Márii. Nachádza sa v Moskve na Ľubľanke. Okolo roku 1636 bola ikona prenesená do novopostaveného chrámu v meste Kazaň, ktorý je zasvätený láskavému Pánovi a Jeho Matke Márii. V roku 1709 v predvečer víťazstva sa cár Peter I. modlil pred ikonou kazanskej Matky Božej.

V roku 1701 boli podrobné záznamy o ikone umiestnené v Peterburgu. V deň výročia posvätenia kazanskej katedrály 15. septembra 1811 táto ikona bola prenesená do katedrálneho chrámu na pôvodné miesto. V roku 1812 sa v kazanskom chráme pred touto ikonou modlil na kolenách a počúval veľmi krásne modlitby molebeny Panny Márie. So slzami v očiach prosil Pannu Máriu, aby zachránila Rusko. Po skončení molebenu sám správca katedrály priniesol maršálovi Kutuzovovi medailonček, ktorý si dal na krk. Po polroku ťažkých bojov s armádou Napoleona 25. decembra 1812 v kazanskej katedrále bol ďakovný moleben k Panne Márii za pomoc. Donský kozáci ako dar priniesli ukoristené striebro a zlato francúzskou armádou, z ktorého bol odliaty ikonostas chrámu. Rusko - vojsko pred obrazom Matky Božej zozbieralo trofeje, vyznamenania, cársku korunu, kľúče miest a za hodnotu týchto vecí dali namaľovať niekoľko kópií tejto ikony. Chrám - katedrála na slávenie kazanskej ikony stal sa pamätníkom víťazstva ruského národa v roku 1812 nad Napoleonom. Ikona objavená Matronou a preslávená zázrakmi a milosťou Boha a Presvätej Bohorodičky sa stala celonárodnou oslavou - svätyňou a vlastnou účasťou, prítomnosťou Panny Márie v osude Ruska a jeho národa. Zo všetkých ikon v Rusku je najviac uctievaná táto kazanská ikona. Hlava Panny Márie k dieťatku je naklonená trochu viac. Teraz sa kazanská ikona nachádza v moskovskom chráme Zjavenia Pána .